Cukrovka
( diabetes mellitus )


INZULÍN:
Langerhansove ostrovčeky ( insules Langerhansi ) sú malé ostrovčeky buniek veľkosti 75-175 m v základnom tkanive pankreasu. Rozlišujeme niekoľko typov takýchto buniek. Najdôležitejšie z nich sú:
1)  - bunky (A- bunky) produkujúce glukagón, ktorý zapríčiňuje hyperglikémiu; predstavujú asi 20% buniek
2)  - bunky (D- bunky) produkujúce somatostatín (inhibičný faktor rastového hormónu);predstavujú asi 5% buniek
3)  - bunky (B- bunky) produkujúce hormón inzulín; predstavujú asi 75% buniek

Produkcia inzulínu je kontrolovaná mechanizmami (inkretínom), ktorý silne stimuluje tvorbu a vylučovanie inzulínu. Vytvára sa v sliznici tenkého čreva. Inzulín znižuje koncentráciu cukru v krvi. Je to polypeptid, ktorého molekula obsahuje veľké množstvo síry. Napomáha vstup cukru z krvi do buniek, kde sa oxiduje; spomaľuje glukoneogenézu; podporuje činnosť hexokinázy; posilňuje vstup draslíka do buniek.
Svalové tkanivo potrebuje inzulín, aby mohlo získať cukor z krvi, ktorého normálna koncentrácia je 4 –6 mmol/l, čo je normálna glykémia. Pri poškodení vzniká nedostatok inzulínu, v dôsledku čoho sa zvyšuje koncentrácia glukózy v krvi (hyperglykémia). Ak prekročí hodnotu 10mmol/l začína sa cukor vylučovať močom. Molekuly cukru strhávajú so sebou vodu, preto chorý pije veľa vody. Ak - bunky vrodene chýbajú vyvinie sa tzv. juvenilný diabetes (cukrovka mladistvých) pri ktorom je nutné liečenie inzulínom.
Naopak pri nadbytku inzulínu hladina glukózy v krvi klesá a pri kritickom množstve 2,2 mmol/liter sa objavujú kŕče, chorý upadá do kómy a jeho život je ohrozený. Zachrániť ho môžeme len podaním hormónu glukagón, ktorý pôsobí naopak ako inzulín. Napriek tomu, že Langerhansových ostrovčekov je v slezine asi jeden až dva milióny, ich celková hmotnosť odpovedá jednému percentu (!) hmotnosti celého pankreasu – teda jednému až dvom gramom. Život človeka teda môže závisieť na jedinom grame tkaniva a na dennej produkcii pár kvapiek inzulínu. Chemickou náhradou nefungujúcich Langerhansových ostrovčekov (teda injekciami inzulínu) možno pacientov zachrániť.

CUKROVKA:
Porucha metabolizmu, zlá funkcia sleziny, spôsobuje ochorenie nazvané diabetický syndróm (diabetes mellitus, cukrovka). Dnes je to veľmi častá porucha metabolizmu sacharidov, u niektorých foriem tiež tukov a bielkovín. Choroba je spôsobená nedostatkom inzulínu alebo jeho nedostatočným účinkom v tkanivách.

PRÍČINY VZNIKU CUKROVKY:
Rozoznávame primárnu a sekundárnu cukrovku. Sekundárny diabetes je veľmi vzácny. Vzniká pri poškodení ostrovčekov nejakým patologickým procesom pankreasu ( rozsiahla nekróza alebo rakovina ). Zanikne tak veľká časť ostrovčekov a tvorba inzulínu nekryje nároky. Vzniká tiež pri zvýšenej činnosti nadobličiek, hypofýzy, štítnej žľazy a hyperfunkcii endokrinných žliaz, produkujúcich hormón, ktorý pôsobí opačne ako inzulín.
Príčina primárnej formy je v degeneratívnych zmenách - buniek. Vyznačuje sa tiež dedičnou dispozíciou. Ak sú obidvaja rodičia diabetici, polovica ich detí bude mať cukrovku. Rozvoj choroby však závisí aj od spôsobu výživy.
Primárny diabetes možno rozdeliť na ľahkú formu - vzniká v dospelosti a často sa obíde bez liečby inzulínom
ťažkú formu – prejaví sa už u detí a mladistvých, lieči sa podávaním inzulínu
Ďalej to môže byť znížená citlivosť alebo necitlivosť receptorov na inzulín, inzulín sa pritom tvorí v dostatočnom množstve. Jedná sa o receptorovú chorobu.

ROZDELENIE:
1) Diabetes mellitus I. typu IDDM: Úplný alebo takmer úplný nedostatok inzulínu, závislosť na prívode exogénneho inzulínu. Postihuje každý vek, najčastejšie však vzniká v detstve a dospievaní.
2) Diabetes mellitus II. typu NIDDM: Relatívny nedostatok inzulínu. Najčastejšie postihuje dospelých. Pacient nie je zívislý na prísune exogénneho inzulínu. Patrí sem aj diabetes, spôsobený poruchou inzulínových receptorov.
3) Diabetes mellitus ako súčasť iných chorôb:
Tiež sekundárny diabetes. Vzniká napr. pri ochorení pankreasu, niektoré endokrínne syndrómy, diabetes indukovaný liekmi alebo chemikáliami.
4) Diabetes v tehotenstve:
Je to diabetes mellitus alebo porušená glukózová tolerancia, ktoré sa objavili v priebehu tehotenstva. Po ukončení tehotenstva sa žena skontroluje, porucha sa preklasifikuje a posudzuje podľa aktuálneho stavu glukózy.
5) Porušená tolerancia glukózy:
Tvorí prechod medzi normálnou toleranciou glukózy a diabetom.


PREJAVY:
Typické prejavy poruchy sú: polyuria – vzniká tým, že glukóz viaže na seba vodu (je tým výraznejšia, čím sú straty cukru v moči väčšie), veľký smäd (je vyvolaný potrebou hradiť zvýšené straty vody pri polyurii), chudnutie, únava. Občas aj zvýšená chuť do jedla. Niekedy sa ochorenie cukrovkou prejaví až hnisavými kožnými infekciami, svrbenie , svalové bolesti dolných končatín, zhoršenie zraku. Môžeme sa tiež stretnúť s prípadom, kedy sa cukrovka prejaví až diabetickou kómou. Takáto situácia je častá hlavne u mladistvých. Kóma môže byť spôsobená aj nesprávnym dávkovaním inzulínu. Tento stav sa prejavuje silným smädom, zvracaním, stupňujúcou sa telesnou slabosťou, bolesti v bruchu, zmena vedomia. Sú známky dehydratácie, klesá krvný tlak. V krvi je vysoká hladina glukózy.
Hypoglykomická kóma: Dôjde k nej pri predávkovaní inzulínom alebo pri zvýšenej telesnej záťaži. Rozvoj príznakov je veľmi rýchly - niekoľko minút. Nastáva pocit hladu, slabosť, potenie, triaška, tŕpnutie jazyka a pier, bolesť hlavy, zmätenosť s agresívnym chovaním, bezvedomie a kŕče. Je vždy nutné zaistiť prísun cukru, aby sa jeho hladina v krvi vyrovnala!
Komplikácie cukrovky sú veľmi časté. Predovšetkým je to aterioskleróza, prejavujúca sa na dolných končatinách. Infarkty myokardu sú u chorých na cukrovku dvakrát častejšie ako u ostatných. Môžu tiež zlyhať obličky. Ďalšími komplikáciami sú neuritis diabetica a retinitis diabetica (môže zapríčiniť ťažké poruchy zraku) a tiež infekčné komplikácie (tbc, plesne)

LIEČEBNÉ METÓDY:
Rozlišujeme štyri základné liečebné metódy:
1) Diéta - má kryť nevyhnutnú energetickú potrebu chorého, strava má byť pestrá s veľkým obsahom vitamínu C B1 a musí byť pravidelná.
2) Fyzická aktivita - rekreačný šport, turistika - diabetik však nikdy nesmie premáhať svoje sily pretože môže nastať hypoglykomická kóma
3) Perorálne antidiabetikum - používa sa tam, kde aspoň čiastočne funguje pankreas. Pôsobí na pankreas tak, aby uvoľňoval aspoň malé množstvo inzulínu - táto metóda sa používa tam, kde už nestačí diéta
4) Inzulín - umelý inzulín sa používa pri: diabetes I. typu, diabetes detí a mladistvých.


Diabetes je celoživotné ochorenie, ale je liečebne ovplyvniteľné. Dnes cukrovou trpí na svete približne 6% ľudí. U nás je to ešte o nejakú desatinu percenta viac. Ľudí s týmto ochorením stále pribúda. Zatiaľ , čo v roku 1975 to bolo 2.3%. O 5 rokov neskôr to bolo už 3.1%. V roku 1990 trpelo cukrovkou 4.5% obyvateľov. Aj keď nárast sa už začína spomaľovať. Najviac sa vyskytuje u obyvateľov starších ako 50 rokov. Môžeme ho do značnej miery ovplyvniť my sami správnou životosprávou.

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=4141