Kurt Lewin

ŽIVOTOPIS (1880-1947)
- narodil sa v poľskej, v tom čase v pruskej dedinke Mogilno, ako druhé zo štyroch detí. Jeho otec farmár a vlastník obchodu so smiešaným tovarom, v čom sa mu dobre darilo, sa však presťahoval do Berlína keď mal Kurt 15 rokov, aby deti dostali lepšie vzdelanie.
Po skončení strednej školy a po krátkych pobytoch na univerzitách vo Freinburgu a Mníchove sa Kurt zapísal na univerzitu v Berlíne, kde študoval u Karla Stumpfa známeho experimentálneho psychológa. V roku 1914 tam získal i doktorát z tohto predmetu.
Počas I. svet. Vojny slúžil v nemeckej armáde. Po návrate do Berlína sa stal členom psychologického inštitútu na Berlínskej univerzite, kde začal svoju spoluprácu s dvoma predstaviteľmi tvarovej psychológie - Wolfgangom Kohlerom a Maxom Werlheimerom. Viaceré z ich myšlienok potom spracoval vo svojej teoretickej sústave.
Počiatkom 30. rokov, počas hosťovania na Standfordskej univerzite sa rozhodol usadiť v USA a presťahoval sa tam s celou rodinou (manželka Gertruda Weisová + 4 deti). Po dvoch rokoch na Cornellovej univerzite sa stal profesorom univerzity v ?:?:?:?:?:?, kde spolu so skupinou svojich študentov začal s výskumom činnosti a štúdiom skupinovej dynamiky. V roku 1945 prišiel s niektorými zo svojich študentov na Inštitút technológie v Massachusetts, kde založil Výskumné centrum pre skupinovú dynamiku, v ktorom sa zároveň stal aj riaditeľom. Po dvoch rokoch pôsobenia v MIT, predčasne zomrel na srdcový infarkt roku 1947.

GESTALTIZMUS:
Tvarová psychológia vznikla v Nemecku v 2. polovici 19. stor. Zakladatelia Wolfgang Kohler a Kurt Koffka, Max Wertheimer. Vznikol približne v období, kedy v USA vznikol behavionizmus, ako vzbura proti psychológii vedomia, zatiaľ čo B videli vedomie ako pseudoproblém, G videli svoju hlavnú úlohu v novej interpretácii faktov vedomia ako psychickej reality. Snažili sa Taktnosť psychológie ako vedy, zatiaľ čo B si vybrali ako model Biológiu, G si vybrali fyziku. Do psychológie zaviedli pojmy infifenomén (svetlo), vhľad- náhly vhľad do situácie pri riešení?:?:?:?:?:? úloh, diferenciácie (vyčlenenie celku oproti pozadiu).
Prírodné vedy (fyzika) ovplyvnili aj Kurta Lewina a jeho "teóriu poľa", pričom matematický prístup ktorý používa sa nazýva topológia.Tá je odvetvím geometrie, zameriava sa skôr na vzťahy medzi vecami, než otázkami ich veľkosti, tvaru, atď.
A teraz k samotnej Lewinov teórii poľa:
Hlavné body:
1. Lewinova teória má topologickú povahu. To znamená, že všetky jeho pojmy sú vyjadrené v priestorových výrazoch. Vychádza z toho, že topológia "je založená na vzťahu medzi "časťami" a "celkom" alebo inak vyjadrené - na pojmoch vyjadrujúcich "zahrnutých v"" (Lewin, 1936 s 87). To dodáva jeho teórii značnú mieru konkrétnosti a uľahčuje to jej pochopenie.
2. Lewin zdôrazňuje, že topologické pojmy sú vo svojej podstate matematické. Napríklad pojmy sily, vzdialenosti a smeru možno najlepšie vyjadriť matematicky pomocou vzorcov. Lewin však neveril, že by štatistika mohla úplne vysvetliť dynamiku osobnosti a "celú prítomnú situáciuv jej konkrétnej jedinečnosti".
3. Pomocou topologických dymenzií a znakov životného priestoru Lewin dokáže vysvetliť intrapersonálnu dynamiku a vzájomnú závislosť osoby a okolia. Ďalej dokázal tesnú spojitosť intrapersonálnych procesov a dejov prebiehajúcich v okolí.
4. Vývoj osoby vykladá Lewin ako proces diferenciácie. Pr. na diferenciáciu - keď navštívime 1. krát cudzie miesto, vnímame ho v celosti. Až keď sa zoznámime s jeho rôznymi časťami, štvrťami - môžeme si vytvoriť diferencovanú predstavu, ktorá je podrobnejšia a presnejšia.

ŠTRUKTÚRA OSOBY:
Kruh označuje osobu (P-person), ktorá je obklopená eliptickým polom - psychologickým okolím (E-enviroment). Osoba a psychologické okolie spolu tvoria životný priestor (L-life space). Mimo nej leží vonkajší obal. Túto základnú štruktúru Lewin vyjadril vzorcom L=P+E.

vonkajší obal

životný priestor
(L=P+E)



Nákres kutočne žijúcej osobnosti by obsahoval
diferenciáciu (členenie celkov) ako v osobe, tak
i v psychologickom okolí.


PERSONA

Životný priestor a vonkajší obal:
Životný priestor (ŽP), ktorého súčasťou je osoba, obsahuje psychologické skutočnosti určujúce prítomné chovanie osoby. Lewin pokladá chovanie (betavior B) za funkciu ŽP a vyjadruje ju vzorcom B=f(L), ktorý možno vyjadriť aj ľahšie B=f(P+E). Z toho vyplýva, že ŽP je Lewinovým ústredným pojmom a predstavuje dimenziu osobnosti.
ŽP má dve zložky: psychologické okolie a osobu (E a P).

PSYCHOLOGICKÉ OKOLIE (E)
Prostredníctvom E osoba komunikuje s vonkajším svetom, takže je pre ňu veľmi dôležité. E je všetka skutočnosť dostupná osobe v danom čase.
Lewinov princíp súčastnosti znamená, že všetky psychologické pochody v E prebiehajú v prítomnosti vrátane minulých skúseností i plánov do budúcnosti (jeden zo znakov geštalhizmu).

PSYCHOLOGICKÉ OBLASTI A SKUTOČNOSTI:
E obsahuje oblasti, ktoré sú ohraničené hranicami rôznej hustoty, pevnosti, pružnosti. Oblasti môžu byť trvalé alebo menlivé, inou ich vlastnosťou je ich relatívna blízkosť či vzdialenosť od seba navzájom.
Pričom každá oblasť obsahuje nejakú psychologickú skutočnosť (osobu, predmet, myšlienku), ktorá v nejakej miere ovplyvňuje chovanie osoby.
Životný priestor vzdialený do oblasti :
U zdravého človeka existuje mnoho oblastí v E. Môže byť ich napr. 20-30. Po traumatizujúcom zážitku môže nastať náhla zmena v E. A počet oblastí sa napr. môže zmeniť na 2-3.
PR : po automobilovej nehode sa oblasti E človeka zredukujú iba na oblasti zranenie, šok, výdaje.

VALENCIA :
Každá psychologická skutočnosť má pre osobu zvláštnu hodnotu či význam, ktorý je matematicky vyjadrený ako valencia : "Druh (znamienko) a sila valencie nejakého predmetu alebo udalosti tak priamo závisia na aktuálnom stave potrieb daného jedinca. Valencia predmetu v E a potreby jedinca sú navzájom súvzťažné".
Valencia je ukazovateľ pozitívnej či negatívnej hodnoty, ktorú človek v danej chvíli priraďuje k jednotlivým psychologickým skutočnostiam (a ich oblastiam) v okolí. Neužíva číselné hodnoty k vyjadreniu veľkosti valencií, avšak počíta s tým, že ich intenzita sa môže pohybovať od slabej po veľmi silnú.

OSOBA :
HRANIČNÉ PÁSMO A VNÚTORNÁ OBLASŤ OSOBY :
Osoba (P) je diferencovanou časťou E a je jeho ústrednou časťou. Hraničné pásmo osoby je tvorené vnemovo-pohybovou oblasťou, cez ktorú prechádza každý vstup z okolia do osoby. A tvorí akýsi obal P. A taktiež snaha či vonkajšia odozva P opúšťa vnútornú oblasť cez vnemovo-pohybovú oblasť. Z toho vyplýva, že táto obkružujúca oblasť má vo svojej úlohe pásmo komunikácie medzi P a E dvojakou funkciou. Túto dvojitú funkciu prirovnáva činnosti ľudského oka, ktoré dokáže rovnako ľahko vnímať i vyjadrovať city. Podľa neho vnemovo-pohybová oblasť "vykazuje pomerne veľkú jednotnosť, pretože je neľahké vykonávať 4 alebo 5 vzájomne nesúvisiacich činností zároveň". Preto je táto oblasť znázornená ako jednotná, nerozdelená na bunky.
Bunky vnútornej oblasti P obsahujú psychologické a sociálne potreby spolu s percepčnými a komunikačnými schopnosťami (videnie, počutie, reč, reč tela atď).
Sú dva druhy buniek periférne a centrálne. Rozdiel medzi nimi spočíva v miere intenzity a hĺbky spojitej s psychologickými pochodmi, ktoré tieto bunky sprostredkuvávajú. Periférne bunky sú v tesnejšom vzťahu s vnemovo-pohybovou oblasťou než centrálne. Tak napr.: spontánna a nie príliš hlboká konverzácia bude sprostredkovaná periférnymi bunkami, alebo k nej obvykle dochádza skôr vtedy, ak ide o oblasti okrajnejšieho významu. Človek hovorí o osobných záležitostiach len za zvláštnych okolností. Prístup k periférnym oblastiam P je skoro vždy voľný. Je však ťažšie dotknúť sa pravého jadra osoby.
Usporiadanie periférnych a centrálnych buniek sa mení podľa okamžitého stavu myslenia a cítenia jedinca a podľa nastávajúcich nových situácií. Tvrdí, že celý E vrátane P prechádza celý život neustálymi zmenami.

PERMEABILITA (priepustnosť) hranice medzi bunkami alebo subregiónmi majú veľmi dôležitú vlastnosť - priepustnosť - relatívna ľahkosť, ktorou sa môžu vlastnosti na obidvoch stranách hranice ovplyvňovať jedna druhú.

REGIÓNY E :
-je ich toľko, koľko oddelených psychologických faktov jestvuje v ktoromkoľvek okamžiku. Príklad na ne z psychológie osobnosti 218.
Ako sa regióny (bunky) navzájom ovplyvňujú :
v keď jedna bunka ovplyvňuje druhú hovorí sa, že s ňu komunikuje.
v k zmenám v E často dochádza prostredníctvom lokomócie- pohybu P z jedného regiónu do druhého. P je jednota a nemožno hovoriť, že sa presúvajú jej jednotlivé elementy, celá P však môže prechádzať z jednej oblasti aktivity alebo záujmu do druhej. Môže to byť buď fyzikálny pohyb alebo zmena v ohnisku pozornosti .
PR študent v posluchárni, z jedného regiónu?:?:?:? do druhého (príprava na večer, kniha, koncert). Komunikácia a lokomocia sú udalosťami, pokiaľ zahrňujú interakciu medzi dvoma alebo viacerými faktami (samotná bunka, región). Odovzdanie udalostí sa riadi troma princípmi :
1. vzťahovosť - udalosť je vždy spôsobená interakciou 2-3 faktorov.
2. konkrétnosť - účinok majú fakty, ktoré aktuálne jestvujú v E. Fakty v obale nemôžu zapríčiniť?:?::?:?:?:? udalosti, kým neovplyvňujú E.
3. súbežnosť - iba súčastné fakty môžu produkovať súčastné správanie. Fakty ranného detstva nemajú na súčastné správanie žiaden vplyv, pokiaľ však v priebehu rokov nejako nepokračovali v existencii.

ÚROVNE REALITY :
Realita - skutočná lokomócia, nerealita, imaginárna lokomócia. PR : chcem niekomu niečo povedať, poviem mu to realita - nepoviem nerealita ostáva vo fantazírovaní.
Doteraz sa tu rozoberalo ako životný priestor vyzerá v určitom danom časovom bode, teraz ideme zistiť ako to bude vyzerať, keď osoba začne konať.

DYNAMIKA OSOBNOSTI :
Pre Lewina je človek komplexným energetickým systémom. Energia, ktorá vykonáva psychologickú prácu sa nazýva psychologická energia. Produkuje ju napätie.
Napätie je stav jedného systému (bunky) súvisiaceho zo stavom okolitých systémov (buniek). Ak je zvýšené napätie v jednej časti a v súvislosti s ostatnými časťami produkuje nerovnováhu, úsilie systému o rovnováhu produkuje psychologickú energiu. Napätie spôsobujú potreby - fyziologický stav (hladu, smädu ...) (ekvivalent termínov ako motív, pred). Je ich toľko, koľko existuje špecifických a odlíšiteľných žiadostí. Existujú aj kvázi - potreby - špecifické intencie často formované soc. Faktormi.
Valencia : (už napísané)
Vektor - osoba koná alebo vykonáva pohyb, keď na ňu pôsobí dostatočne veľká sila. Jej označenie - vektor - znázornený ® , je to psychologická sila, ktorá pôsobí na P so zámerom dostať ju do pohybu v určitom smere. (PR : chlapec - hlad, pes)

Podľa Lewina k psychologickému konfliktu dochádza v poli psychologických síl. Výsledná sila - smer a sila tendencie k zmene a kombinácii určitého počtu síl.
Druhy síl - hnacia sila - vedie k pohybu; brzdiaca sila - predstavuje fyzikálne alebo soc. bariéry; indukované sily - korešpondujú so želaniami inej osoby; neosobné sily - neodrážajú ani želanie P ani inej osoby sú objektívnymi požiadavkami.
Lewin definuje situáciu konfliktu, ako situáciu v ktorej "sily pôsobiace na osobu sú opačné v smere a približne rovnocenné v sile". Sám navrhuje aj niekoľko typov konfliktných situácií (2 hnacie sily; hnacia a brzdiaca atď.).

UDRŽANIE ROVNOVÁHY :
Ak napr. je slabá permeabilita medzi vnútorným regiónom, môže sa v ňom dlho napätie uskladňovať a potom naopak keď región nemôže dlhšie odolávať tlaku môže dôjsť k prelomu do iného regiónu (PR : záchvat zúrivosti, agresivita: z vnútornej do motorickej).
Vďaka permeabilite sa dá energia vybiť napr. iných motorickým vhodným správaním, alebo sa presúva imaginárnou lokomociou (sen, fantazírovanie).

VÝVIN O :
Vývin O sa podľa Lewina uskutočňuje procesmi : diferenciáciou a integráciou.
Diferenciácia - vedie k narastaniu zámerov, rozlišovaniu záujmov človeka. A aby bola zaistená jednota P nevstupuje ďalší proces organizácie - stojí v proti vzrastajúcej diferenciácii E. A konečný krok je plnej zrelosti je integrácia - urč. vnútorné bunky P dosiahnu vyššie úrovne tenzie a tým ovládajú ostatné bunky.

Vonkajší obal - je za hranicami L, nemá priamy vplyv na správanie sa P, sú to prvky, ktorých si dané P mení vedome, avšak niektoré z nich môžu nakoniec na P pôsobiť a ovplyvniť jej správanie (PR : dane, o ktorých nevie keď sa pojednáva, ale napokon ovplyvnia jej život).

Maturita.cz - referát (verze pro snadný tisk)
http://www.maturita.cz/referaty/referat.asp?id=154